Sokoly červenonohé (kobcovité) pomaly končia so starostlivosťou o mláďatá. Čas však neúprosne plynie. Vzácne operence teraz čaká náročná migrácia na zimoviská v Afrike, ktoré sú vzdialené vzdušnou čiarou takmer deväťtisíc kilometrov.
„Sokoly sa tento rok usadili na dvoch lokalitách – väčšina párov hniezdila v CHVÚ Sysľovské polia pri Bratislave, jeden pár si zvolil lokalitu neďaleko Trnavy,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. Z hľadiska produktivity išlo o priemernú sezónu, čo ilustrujú nasledovné čísla. „V CHVÚ Sysľovské polia sme zaznamenali 20 párov, z ktorých 15 bolo úspešných a vyletelo 42 mláďat, čo sú takmer totožné čísla v porovnaní s predošlou hniezdnou sezónou. Pre porovnanie, v rekordnom roku 2019 to bolo pri rovnakom počte hniezdiacich párov až 73 mláďat,“ dopĺňa Slobodník.
V rámci medzinárodného projektu LIFE Steppe on border odborníci krúžkujú mláďatá sokola červenonohého, vďaka čomu je možné určiť ich pôvod. „Tento rok sme spolu s maďarskými kolegami zaznamenali až 14 sokolov, ktoré sa vrátili do pohraničnej oblasti, kde boli v minulých rokoch okrúžkované ako mláďatká. Je to doposiaľ druhý historicky najvyšší počet, ktorý preukázal návrat mladších aj starších jedincov do tohto cenného územia. Dokázateľne najstaršími zaznamenanými jedincami v tomto roku boli dve samičky, ktoré sa vyliahli v roku 2019. V najbližších dňoch čaká tieto spoločenské sokolíky náročná cesta na africký kontinent. Ich zimoviská ležia v subsaharskej Afrike, v štátoch ako Angola, Botswana, či Namíbia, kam v prípade priaznivých podmienok dorazia o dva až tri mesiace,“ dopĺňa Slobodník.
„Spôsob migrácie tohto druhu je veľmi zaujímavý. Hoci sokoly červenonohé migrujú južným smerom, pred samotným odletom často putujú zo svojich hniezdisk najskôr na sever či západ Európy. Dôvodom sú najmä vhodné potravné podmienky na lúkach v krajinách ako Poľsko, Nemecko, Dánsko, či dokonca Fínsko. Významnú zložku ich potravy tvorí hmyz, ktorého je koncom leta v severnej či západnej Európe dostatok. Až následne, po vykŕmení a zvýšení svojej hmotnosti na takmer dvojnásobok oproti hniezdnej sezóne, sa sokoly vydávajú najskôr na juh Európy a neskôr juhovýchodnou migračnou trasou na africké zimoviská,“ dodáva na záver Slobodník.
Zaujímavosti
• Sokol červenonohý je veľmi sociálny druh, preto páry často hniezdia blízko seba v kolóniách. Nie vždy je dostatok prirodzených hniezd, preto bolo dôležité pre sokoly inštalovať väčší počet hniezdnych búdok.
• Zlomový pre slovenskú populáciu bol rok 2016, kedy päť párov odchovalo 20 mláďat, pričom ďalší rok hniezdna populácia skokovito narástla na 16 párov.
• Najviac mláďat (73) bolo zaznamenaných v „hrabošom“ roku 2019, kedy nastala gradácia hraboša poľného, za ním nasleduje rok 2022 s 53 mláďatami.
• Jedince netvoria stále páry, tie sa formujú pred začiatkom hniezdenia a po jeho skončení sa rozpadajú. Nikto si nemôže byť istý svojim minuloročným partnerom. Boli však zaznamenané prípady, že sa po niekoľkých sezónach odlúčenia k sebe samček so samičkou vrátili.
• Každý rok dôsledne skontrolujeme viac ako 250 búdok a ďalších približne 50 hniezd krkavcovitých vtákov, v ktorých sokoly môžu hniezdiť.
• Páry tento rok obsadili 15 polobúdok, 3 búdky pre kavky, 1 vranie hniezdo a v jednom prípade sokoly zahniezdili v starom hniezde straky. Okrem sokola červenonohého si búdky obľúbil aj sokol myšiar a myšiarka ušatá, ktoré väčšinu búdok obsadili.
• Takmer všetky mláďatká dostali aj tento rok ornitologické aj odčítacie krúžky. Vďaka označovaniu jedincov krúžkami sme dostali neoceniteľné potvrdenie vytvorenia väzby na lokalitu pôvodu. S istotou vieme, že sa sem sokoly vracajú. Tento poznatok je zásadný pre efektívne opatrenia na ochranu druhov. Napovedá, že kľúčové je zachovať aspoň zvyškovú populáciu a udržať kontinuitu hniezdenia. Pretože ak sa vytratia poslední „pamätníci“, s nimi odíde aj genetická väzba k lokalite a populácia môže ľahko zmiznúť navždy.
• Viac informácií o projekte LIFE Steppe on border sa dozviete na webe: www.steppelife.eu.
